O RIEKE ONDAVE

Rieka Ondava pramení v Nízkych Beskydách pod Javorinou pri hraniciach s Poľskom, tečie prevažne na JJV naprieč celým východným Slovenskom. Rieka postupne preteká cez geomorfologické celky Ondavská vrchovina, Beskydské predhorie, Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina. Jej dĺžka je cca 125 km, plocha povodia 3380 km². Celý región zásobuje a súčasne odvodňuje povrchovou vodou.

Okrem mimoriadneho hydrologického významu v krajine rieka dodáva vodu pre vodnú nádrž Domaša, ktorá zachytáva vody z horného toku rieky, poskytuje úžitkovú, ale aj pitnú vodu okolitému regiónu, ale aj významné možnosti na rekreáciu a cestovný ruch. Pod Domašou sa rieka stáva hlavným zdrojom vody na závlahy v dolnom, nížinatom toku rieky až po jej sútok s Latoricou. Je riekou života.

Ale ako každá rieka, ktorá tečie z hôr na rozsiahle a husto obývané nížiny, aj Ondava predstavuje významné povodňové riziko pre obyvateľov, najmä z dôvodu nevyváženej a nevhodnej premeny krajiny jej rozsiahleho povodia. Táto stratila početné hydrologické a ekosystémové funkcie a prvky ekologickej stability, ktoré udržiavali prirodzenú rovnováhu vo vodnom cykle horného toku rieky.

V posledných rokoch sa to prejavilo paradoxne na jednej strane stratou vody v povodiach a rapídneho úbytku vody v Domaši s vážnymi ekonomickými a sociálnymi dopadmi (napr. v 2011 so sprievodným kolapsom rekreácie a dostupnosti k vode), a na druhej strane silnými prívalovými povodňami na hornom toku (napr. v roku 2010), ktoré spôsobili veľké škody a vážne ohrozili spoločnosť.

Hlavnými príčinami týchto javov je strata autoregulačných a ekosystémových funkcií krajiny a jej schopnosti adaptácie na prejavy klimatickej zmeny a extrémy počasia. Veľká časť krajiny sa odlesnila a premenila na poľnohospodársku pôdu. Tam, kde sa táto pôda intenzívne a nevhodne využíva, vznikajú rýchle a devastačné prívalové vody. Lúky, pasienky a polia, ale najmä lesy, sú zbrázdené množstvom účelových ciest, ktoré vytvárajú hlboké erózne jazvy a ryhy, kde sa akumuluje prívalová vlna. Súčasne sa nezadržateľne eroduje krajina, stráca úrodná pôda a ničí jej reliéf. Voda sa nevsakuje do pôdy a nepreniká do vegetácie, rýchlo odteká, a tak sa zvyšuje lokálne oteplenie povrchu a rýchly odpar zostatkovej vlahy v pôde.

Krajina nie je schopná sa vyrovnať s týmto stavom, nie je schopná vodu prirodzene zadržať, umožniť jej však do podložia a vyrovnanú bilanciu výparu a zužitkovania vegetáciou (fytoevaporizácia). Postupne boli odstránené prirodzené mokrade, ktoré fungovali ako povrchové prírodné zásobníky vody efektom špongie a mimoriadnymi ekosystémovými funkciami významnými pre biodiverzitu. Zdeformovala sa prirodzená hydromorfológia riečnej siete a tokov, stratili sa jej meandre, tône, laterálne ramená, priehlbiny, teda prvky spomaľujúce odtok vody z krajiny a jej udržanie v krajinnom ekosystéme. Zmenili sa klimatické funkcie krajiny, ktorá sa zníženým výparom vody oteplila (latentné teplo) a nie je schopná absorbovať dôsledky klimatickej zmeny.

Ďalším vážnym ohrozením územia je strata vzťahu miestnych obyvateľov ku svojej krajine a vode, ktorá vždy bola, je a bude podmienkou života.